Maratona dles Dolomites 2025 – keď sa sny stávajú skutočnosťou

Od skromných začiatkov k legendárnemu preteku

Maratona dles Dolomites začala písať svoju históriu v roku 1987 ako oslavu 10. výročia cyklistického klubu Alta Badia. Prvý ročník štartoval v Pedraces, Badia, priamo pred hotelom Ustaria Posta, kde som bol ubytovaný minulý rok.

Prvá Maratona mala len 166 účastníkov, ktorí prešli trasu cez sedem nádherných dolomitských priechodov v dĺžke asi 175 km. Odvtedy sa podujatie rozrástlo a za posledné desaťročia sa stalo legendárnym amatérskym cyklistickým podujatím s tisíckami pretekárov z celého sveta.

Maratona dles Dolomites ti však ponúkne viac než len fyzickú výzvu – na výber máš až tri trasy podľa vlastných možností: od legendárnej 138 km dlhej Maratony so 4 230 m prevýšením, cez strednú variantu, 106 km so 3 130 m prevýšením, až po 55 km takzvaný „Sellaronda“ okruh s prevýšením 1 780 m.

Zo zhruba 35 000 žiadostí bolo tento rok na štarte necelých 8 300 účastníkov. Z nich bolo takmer 4 300 domácich Talianov a napríklad len 58 Čechov, 13 Slovákov či 11 Maďarov. Čo sa týka vekového zloženia, tak takmer 2 700 účastníkov bolo vo veku medzi 50 – 59, a 2 100 vo veku medzi 40–49 rokov.

Pravidlá a tipy na účasť v Maratona dles Dolomites

Ak sa chceš dostať na Maratona dles Dolomites, máš v podstate dva spôsoby. Prvý a najbežnejší je prihlásiť sa cez oficiálnu stránku počas predregistrácie, ktorá beží od októbra do novembra. Registrácia prebieha formou lotérie. Limit štartujúcich sa pohybuje okolo 8 300 štartovných miest.

Žrebuje sa asi 4 200 miest zo zhruba 34–35 tisíc záujemcov (priemer za posledných 5 rokov). Registračný poplatok bol 1€, samotné štartovné, po vylosovaní v polovici novembra, sa pohybuje na úrovni 175€.

Šanca dostať sa na štart je teda cca 1 ku 8, čo je doslova o šťastí. Ak neprejdeš, stále môžeš skúsiť charitatívne štartovné balíčky. Ostatné miesta sú určené pre oficiálnych partnerov podujatia (tzv. sponzorské VIP miesta) alebo kúpené cez cestovné agentúry, charitatívne balíčky a samozrejme sú miesta pre verných účastníkov.

Cyklisti mladší ako 18 rokov môžu absolvovať len kratšie trate, nie najdlhšiu 138 km trať. Nepripúšťajú sa profesionálni cyklisti s aktuálnym kontraktom a tí, ktorí boli sankcionovaní za doping. Každý účastník musí mať platné zdravotné potvrdenie. Každý musí mať so sebou počas pretekov povinnú výbavu na opravu defektu. Tento rok pribudla povinnosť mať nepremokavú bundu v prípade nepriaznivého počasia.

Druhý spôsob je cez spomínané cestovné agentúry, ktoré ponúkajú balíčky s garantovaným štartovným miestom, vrátane ubytovania a často aj dopravy. Tieto balíčky sú síce drahšie, no odpadá ti stres z lotérie a máš istotu účasti. Mnohí cyklisti, vrátane mňa, takto využili pohodlnú cestu na túto legendárnu a náročnú trať, ktorá každoročne priťahuje tisíce jazdcov z celého sveta.

Predmaratónska atmosféra v Dolomitoch

Ja som sa na cestu vybral v utorok 1. júla s tým, že v Dolomitoch som zostal až do nasledujúceho utorka. Maratona dles Dolomites to nie je len pretek, je to celý týždeň zážitkov a spoznávania krás Dolomitov s rovnako nadšenými ľuďmi. Ubytovaný som bol priamo v mieste štartu, teda v dedinke La Villa, dokonca som to mal na štart vzdušnou čiarou asi 500 m.

Maratona Week v Dolomitoch je neskutočný zážitok, ktorý ti odporúčam zažiť v plnej paráde. Okrem sprievodných akcií týkajúcich sa podujatia sa v sobotu konala aj populárna Maratona for Kids, ktorá bola súčasťou rodinného dňa v Corvare.

Deti vo veku 6 až 12 rokov sa stretli, aby si užili bezpečný a zábavný cyklistický zážitok. Podujatia sa zúčastnili hviezdy ako Peter Sagan a Paolo Bettini, ktorí pretekali spolu s deťmi, čím im dodali veľkú motiváciu a radosť. Všetky výťažky zo štartovného putovali na podporu charitatívnej nadácie Micheleho Scarponiho, ktorá pomáha deťom v núdzi, najmä tým s psychickými ťažkosťami.

Maratona nie je len o športe, ale aj o solidarite a pomoci, čím predstavuje ideálny spôsob, ako mladých inšpirovať nielen k pohybu, ale aj k spolupatričnosti v spoločnosti. Premosťuje športovú radosť s dobrým skutkom.

Vo výzdobe ulíc a domov nájdeš farebné transparenty s logom podujatia a témou ročníka, cyklistické motívy, vlajky rôznych krajín a folklórne dekorácie. Domáci obyvatelia žijú podujatím a často pridávajú kvety, farebné girlandy či ručne maľované obrazy, ktoré zdobia okná a balkóny, čím vytvárajú živú a srdečnú atmosféru. Vidieť aj miestne umelecké inštalácie a remeselné výrobky vystavené priamo na uliciach, ktoré odrážajú ducha Dolomitov a nadšenie pre cyklistiku.

Počas týždňa sa dá zúčastniť tréningových jázd, ktoré sú na tých najkrajších a zároveň najnáročnejších kopcoch, čo ti pomôže dobre sa pripraviť a zároveň si užiť okolité scenérie.

Sella Ronda v pohodovom tempe: Rozbieham prípravu na veľký deň

V stredu som si dal Sella Ronda okruh + Campolongo, teda úvodnú časť Maratona v pohodovom tempe. Suma sumárum 70 km a 2 000 m prevýšenia. Potom podvečer som sa vybral do Badie vyzdvihnúť si štartovací balíček a pozrieť Maratona village.

Štartovací balíček obsahoval oficiálny dres podujatia inšpirovaný každoročnou témou od Castelli, štartovné číslo na dres, na bicykel a prilbu, rôzne reklamné predmety od sponzorov podujatia ako 750 ml fľašku od Elite, vestu od Carvico, energetické gély a tyčinky od Enervit, púzdro na okuliare/mobil s logom Enel, fľašku Prosecco a rôzne sladkosti od talianskych výrobcov.

Každý rok má Maratona svoju tému, ktorá odráža hodnoty a ducha podujatia. Témy sú orientované pozitívne – napríklad v roku 2025 to bolo „Lüm“ (svetlo), ktoré symbolizuje energiu, nádej a zmenu. Tieto témy nie sú len symbolické, ale sú zamerané na inšpiráciu, uvedomenie si, solidaritu či udržateľnosť. Organizátori chcú takto poukázať na aktuálne spoločenské či ekologické problémy. Tento koncept udržiava podujatie živé, zároveň každoročne prináša niečo nové, čo motivuje a spája všetkých účastníkov.

Kompletný „merch“ podujatia si vieš kúpiť v Maratona shope, kde si vieš aj vymeniť veľkosť oblečenia, ak ti nesedí. Ja som mal v rámci balíčka od agentúry aj oficiálne "bibsy" od Castelli.

V centre diania: Návšteva dedinky plnej energie a inšpirácie

Štvrtok bol odpočinkový, opäť prechádzka do Badie a návšteva dedinky. Vymenil som si veci zo štartovacieho balíčka za menšie, nakoľko od objednania štartovného do samotného podujatia ubehlo takmer 9 mesiacov a mne sa podarilo trochu zhodiť :D.

Mal som trochu času, tak som si poriadne prezrel a vyskúšal nové 13-rýchlostné radenie Campagnolo Super Record ako aj novinky od DT Swiss. Obdivoval som aj novú prilbu od Abus – model Airbreaker 2.0.

Posledné „ťažké“ kilometre a stretnutia predvečer pred veľkým maratónom

V piatok som vyrazil opäť na bike. Definitívne bolo cítiť, že Maratona je už o pár dní. Cesty boli preplnené cyklistami. Môj plán bol Fodom loop: Campolongo, Falzarego a Valparola. Na záver ma čakal Mür dl Giat, čerešnička na konci Maratona, ktorý som tak či tak musel absolvovať, nakoľko moje ubytovanie bolo kúsok za vrcholom tohto stúpania.

Chvíľku som sa zahrával aj s myšlienkou, že sa pripojím k jednej z množstva „social ride“, ktoré boli v tieto dni organizované. Napríklad asi hodinku po tom, ako som prešiel túto trasu, šla jazda s Petrom Saganom, Danielom Ossom a Paolom Bettinim.

Na 38. ročníku Maratona dles Dolomites v roku 2025 boli prítomné viaceré známe cyklistické osobnosti. Medzi nimi bol Peter Sagan, ktorý sa na Maratona predstavil po prvýkrát a svojou účasťou dodal podujatiu veľkú prestíž. Ďalšími legendami boli Gianni Bugno, Daniel Oss a Paolo Bettini, ktorí sú dobre známi fanúšikom cyklistiky. Okrem nich sa zúčastnil aj 5-násobný víťaz Tour de France Miguel Indurain a ďalší veľkí šampióni ako Vincenzo Nibali a Fabio Aru.

Podvečer som sa v Maratona village stretol s kamarátom Stanom, ktorý bol jedným z tých Slovákov, ktorí sa dostali tento rok na podujatie. Náhoda, že sa dvaja kamaráti, ktorí sa počas roka stretávajú na nedeľných výjazdoch, dostanú na rovnaké podujatie je veľmi malá. Šťastie nám prialo v ten deň ešte raz, obaja sme si pri prehliadke dedinky a jednotlivých expozícií v nej dokázali v jednom zo stánkov vytočiť výhru - cyklistický dres :D.

Pohodová sobota v „rytme Dolomitov“

Sobota, deň pred štartom. Plán bol len ľahká jazda, aktivácia nôh a potom pripraviť všetko na nedeľu, nakoľko štart podujatia je o 6:30 ráno. Na svoju jazdu som si vybral jednu z ponúkaných „social ride“ a to tú, ktorú organizovali KASK a Pirelli. Trasa mi vyhovovala, z Corvary na Passo Campolongo hore, otočka a späť do La Villa a cez Mür dl Giat naspäť do Corvary, kde bolo občerstvenie v podobe pizze.

Ja som svoju jazdu ale ukončil na hoteli a radšej som sa venoval príprave na nedeľu. Nachystal som si bicykel, oblečenie, výživu na podujatie a ostatné potrebné veci. Večer sme si ešte spolu so Stanom vytvorili group ride na Garmine, aby sme o sebe počas pretekov vedeli. Nabiť Garmin, telefón, batérie do kamery a potom šup ho spať, pretože zajtrajšok začínal veľmi skoro.

Nedeľa, kedy sa plnia sny alebo moja Maratona

Ranné prípravy a atmosféra pred štartom

Nedeľa, budík zvoní niečo po štvrtej hodine ráno. Raňajky o 4:30. Jedáleň je plná cyklistov, ktorí sa chystajú na dnešok. Ako som sa s nimi počas týždňa rozprával, polovica ide „dlhú“ a druhá polovica strednú, ale ako vraveli „medio forte“, teda na plný plyn.

Po raňajkách a rannej predpovedi počasia vyberám konečnú variantu oblečenia. Ako spodnú vrstvu volím Alé S1 Spring, pretože vonku je sviežich 6–7 stupňov Celzia. Nohavice – osvedčený model Alé R-EV1 VELOCITY HD2, dres Alé Team PRR sada s potlačou Bike Union. Návleky na ruky ALÉ Seamless Dryarn a ako povinný prvok bundu do dažďa ALÉ GIUBBINO RACING z rady Klimatik. Výnimočne si beriem aj rukavice, inak jazdievam bez nich.

Štartovné koridory sa otvárajú o 5:30 a pretekári sú do nich radení podľa farby štartovného čísla. Ja som v 2. koridore. Keďže bývam kúsok od štartu, myslel som si, že mi stačí ísť neskôr. Skúsenejší mi povedali, aby som vyrazil čo najskôr a tak už o 5:30 klesám od hotela dole na štart.
 

Účastníci sú rozdelení do štartovacích skupín (koridorov) podľa výkonu, aby sa zabezpečil plynulý priebeh pretekov. Štartovacie čísla sú farebne rozlíšené podľa koridorov.V prvom koridore (červenom) sú VIP účastníci, tí najlepší, ktorí bojujú o víťazstvo, bývalí víťazi a tí, ktorí si kúpili štartovné na charitatívnej dražbe. Druhý (zelený) koridor tvoria tí, ktorí si kúpili štartovné cez agentúry a ich pobyt bol dlhší ako 7 nocí, všetky účastníčky a ostatní jazdci podľa výkonnosti. Tretí koridor (modrý) tvoria tí, ktorí si kúpili štartovné s pobytom kratším ako 7 nocí a v poslednom štvrtom (žltý) sú ostatní účastníci.

Už o 5:30 sa radím do svojho koridoru a už som asi 100 metrov od jeho začiatku. Nevedel som si predstaviť tú masu ľudí. Pomaličky si začínam uvedomovať, že vyše 8 000 ľudí na obyčajnej ceste, to bude asi veľmi dlhý had.

Koridor sa uzatvára o 6:15, nasledujú oficiality, požehnanie miestneho pastora a o 6:30 zaznieva štartovný výstrel. Kolos vyše 8 000 jazdcov sa dáva do pohybu. Na moje prekvapenie to ide celkom svižne, asi aj preto, že prvý „VIP“ koridor má len čosi cez tisíc jazdcov. Zapínam kameru, štartovou čiarou prechádzam zhruba 3 minúty po výstrele.

Prvé kilometretre a stretnutia s legendami

Na ceste medzi La Villa a Corvarou obieham dvojnásobného majstra sveta Paola Bettiniho. Wau, obehol som profíka :D, síce bývalého, ale predsa.

V Corvare míňam Petra Sagana a Daniela Ossa. Nejako si musím zvyknúť na to, že v tej mase cyklistov bežne narazím na bývalé hviezdy svetového pelotónu.

Stratégia je jednoduchá: neprepáliť začiatok, pošetriť sily na Passo Giau a následné stúpanie na Falzarego a Valparolu. Nenechávam sa strhnúť davom a idem si „svoje“. Očkom pozriem na Garmin, aby mi sedeli watty a kochám sa pohľadom okolo seba.

Na trati ťa sprevádzajú nielen dychberúce výhľady, ale aj povzbudzovanie domácich fanúšikov. Táto akcia nie je len súťažou, ale aj oslavou cyklistiky, prírody a spolupatričnosti.

Od Pordoi po Passo Gardena

Po zjazde do Arabby dávam dole bundu, dám si trochu hroznového cukru a stúpame na Pordoi. Pomaličky vychádza slniečko a otepľuje sa. Pod vrcholom Pordoi si dávam PowerBar Hydrogél a rovno klesám pod Passo Sella. Keďže sa oteplilo, nedávam si bundu do zjazdu, klesanie je krátke, tak to vydržím.

Passo Sella je kratšie, ale strmšie stúpanie ako Pordoi. Idem si ho vo svojom tempe, okolo seba začínam spoznávať jazdcov, ktorí sa so mnou držali už na Pordoi. Zmes ľudí rôzneho veku, rasy či štátnej príslušnosti, ako vidím na štartových číslach, kde je uvedené meno a aj vlajka krajiny, odkiaľ jazdec pochádza. Po chvíľke sme na vrchole a opäť nasleduje krátky zjazd pod Passo Gardena.

Nezdržujem sa nasadzovaním bundy a spúšťam sa priamo dole. Ako som spomínal minulý rok, asfalt na Passo Sella bol vynovený kvôli Giru, tak zjazd je úplná paráda. Na križovatke nabiehame do stúpania na Gardenu.

No a mne sa nejakým „záhadným“ spôsobom podarilo zhodiť reťaz. Tak na chvíľku zastavujem, nahadzujem reťaz na prevodník a pokračujem ďalej.

Na Maratona dles Dolomites platí prísny zákaz vyhadzovania smetí počas jazdy. Účastníci sú vyzývaní, aby odpadky nehádzali na cestu, ale vyhadzovali ich len do špeciálnych kontajnerov na občerstvovacích staniciach, ktoré sú jasne označené začiatkom a koncom zóny. Ak niekto vyhodí odpad mimo týchto vyznačených miest, riskuje vylúčenie, v niektorých prípadoch až na tri roky.

Míňam občerstvovačku, prvá bola na začiatku stúpania na Sellu, a pokračujem ďalej. Na rovinatej časti stúpania sa občerstvujem „z vlastných zásob“. 

Kto pozná okruh Sella Ronda vie, že táto časť cesty bola „strašná“. Asfalt bol v dezolátnom stave. Taliani od minulého roku položili kompletne nový asfalt aj na Passo Gardena. Celá rovinatá časť stúpania a serpentíny skoro až na vrchol majú nový koberec.

Na vrchole Gardeny zastavujem a dávam si bundu, pretože zjazd do Corvary je asi 9 kilometrový. V zjazdoch som neriskoval. Nikdy som nebol excelentný zjazdár a po jednom škaredom páde som si povedal, že jazdím už len na istotu. A že tých pádov som po ceste niekoľko videl.

Rozhodnutia a voľby alebo dlhá trasa bol vždy cieľ

V Corvare má každý prvú možnosť voľby. Môže skončiť po Sella Ronda okruhu alebo pokračovať ďalej na druhé stúpanie na Campolongo. Po prejazde cez „passaggio“ ešte pred začiatkom stúpania zastavujem, zobliekam si bundu, vyhadzujem smeti do koša a pokračujem ďalej.

Druhý prejazd cez Campolongo. Na vrchole je tento krát občerstvovacia stanica. Ja si len dopĺňam vodu a pokračujem ďalej. Na Garmine mi už "vyskakuje" Stano, ktorý štartoval zo štvrtého koridoru asi 20 minút po mne.

Tak sa rozhodujem, že pasáž z Arabby po križovatku strednej a dlhej trasy pôjdem v udržiavacom móde. Čas mám dobrý, tak ho počkám, aby sme šli spoločne.

Časové limity na Maratona dles Dolomites 2025 sú prísne, aby sa zabezpečil plynulý priebeh pretekov a bezpečnosť všetkých účastníkov. Štart je o 6:30 ráno a jazdci sú rozdelení do štartových skupín podľa odhadovaných výkonov s rôznymi časovými limitmi. Časový limit na križovatke Cernadoi znamená, že jazdci, ktorí prídu na križovatku Cernadoi po 11:50, nemôžu pokračovať na najdlhšiu trať (138 km), ale musia ísť smerom na kratšiu trať (106 km). Tento časový limit platí bez ohľadu na individuálny štartový čas,  je teda pevne stanovený pre všetkých účastníkov, aby sa zabezpečil plynulý priebeh pretekov a bezpečnosť na trati.

Pred príjazdom na križovatku obieham majiteľa značky Pinarello, Fausta Pinarella, ktorý je pravidelným účastníkom Maratony.

Pri odbočke na Passo Falzarego som asi po 4 hodinách a 15 minútach jazdy. Stana vidím za sebou na Garmine a preto pomaličky pokračujem dlhou trasou smerom na Belvedere.

Ticho pred búrkou: Medzi mostami a zákrutami na Passo Giau

Na občerstvovačke Belvedere sa rozhodnem počkať na Stana. Zisťujem však, že som si skoro odtrhol štartovné číslo a stratil som blatník (Ass Saver). Ak by niekto šiel po trase za jazdcami, tak by určite našiel množstvo oblečenia a vybavenia, ktoré účastníci postrácali, že by si nemusel pár rokov nič nové kúpiť ;).

Zobliekam dres a snažím sa číslo upevniť. Dopĺňam vodu, zhltnem dva koláčiky a vyrážam smerom na Giau. Stano medzi tým prešiel okolo, keďže on mal „servis“ v Arabbe, kde ho čakala rodinka so zásobami :D.

Súčasná trasa Maratona dles Dolomites, ktorá zahŕňa sedlá Campolongo, Pordoi, Sella, Gardena, opäť Campolongo, Giau, Falzarego a Valparola, bola prvýkrát použitá v roku 1997. Táto konfigurácia trasy sa stala štandardom a zostala základom pre preteky s dĺžkou približne 138 km a prevýšením okolo 4 230 metrov. Predtým sa trasy menili a bývali dlhšie či zahŕňali iné sedlá, no od roku 1997 je táto verzia tou najikonickejšou a najpoužívanejšou.

Odrazu som ja ten, ktorý musí stíhať, no a „vybral“ som si ten najhorší terén. Po pár kilometroch prichádza známy most a prudká 90-stupňová zákruta vľavo.

Passo Giau, ikonické stúpanie v Dolomitoch, "strašiak Maratony". V nohách mám asi 87km a čosi cez 2 300 m prevýšenia. Čaká ma kopec, ktorého parametre vzbudzujú rešpekt: 9,9 km, 9,3% priemerné stúpanie a nastúpaných 922 výškových metrov. Taká "pekná tabuľa" na privítanie.

Passo Giau sa objavilo na trase Giro d'Italia 9-krát, prvýkrát v roku 1973. Cesta na Passo Giau bola vyasfaltovaná v roku 1986. Predtým bola cesta prevažne štrková, čo zvyšovalo náročnosť výstupu. Najrýchlejší čas výjazdu na Passo Giau v pretekoch drží Egan Bernal, ktorý tu v roku 2021 zaznamenal čas 32 minút a 45 sekúnd. Toto vystúpenie bolo legendárne, keďže Bernal dominoval v náročných podmienkach dažďa a chladu.

Stana vidím na obrazovke, už je asi v štvrtine kopca. Vyrážam. Cítim sa dobre, stúpanie poznám, osobne síce len z druhej strany, ale na Rouvy ho mám najazdené viackrát. Stanovujem si svoje tempo.

Giau je pravidelné stúpanie, len tá pravidelnosť je 9–11% ;) . Nevýhodou tohto kopca je, že tu fakt nenájdeš miesto na oddych. Teda snáď okrem tých 4 mostov :D.

Najkrajšie je ale to ticho. Počas Maratona dles Dolomites sú tam len cyklisti a nepočuješ žiadne autá. Počuješ len zvuk reťaze a dýchanie jazdcov okolo seba. Poniektorí plní energie do kopca letia a kochajú sa prírodou, iní majú zase hlavu dole a kľučkujú zo strany na stranu, aby si uľahčili sklon.

Dážď, respektíve búrky, sú počas letných mesiacov v Dolomitoch bežné. Aj počas krásneho dňa sa dokáže počasie rýchlo zmeniť, najmä počas poobedných a podvečerných hodín. Vždy si so sebou vezmi minimálne nepremokavú vestu, ak plánuješ dlhšiu trasu s návratom podvečer. Nezabúdaj, že si v horách, teda aj teplota môže dramaticky rýchlo poklesnúť.

Ako sa blížil vrchol, obloha sa zaťahovala viac a viac. Zhruba kilometer pod vrcholom začali padať prvé kvapky. Zatiaľ to bolo len také jemné mrholenie. Plán bol teda jasný: na občerstvovačke hore rýchlo doplniť vodu, zhltnúť nejakú žemličku, nasadiť bundu a stihnúť zjazd do Pocolu ešte pred dažďom. 

Boj s prírodou v tieni Falzarega a Valparoly

Na vrchole Giau som vedel, že to nebude zadarmo. Už samotný výšľap mi dal zabrať, ale skutočná skúška prišla až v zjazde smerom do Pocol. Cesta úzka, kľukatá a mokrá od jemného mrholenia. Ruky som mal stále na brzdách a hlava pracovala viac než nohy – každá zákruta bola rozhodnutím medzi odvahou a pudom sebazáchovy. Z lesa sa miestami valila hmla, ktorá pridávala pocitu neistoty.

Keď som dorazil dole na križovatku, prišlo na rad Falzarego. Ťažký kopec, ani nie tak profilom a svojou dĺžkou, ale hlavne tým, že prichádza na rad po predchádzajúcich stúpaniach. Tu sa počasie rozhodlo ukázať všetko, čo má v rukáve.

Raz sa ukázalo slnko a asfalt sa začal sušiť a odparovať, inokedy zasa lialo a obloha stmavla, akoby sa chystala búrka. Každá zmena priniesla iný rytmus – pri slnku som mal chuť trochu pridať, v daždi som automaticky stiahol tempo a viac sa sústredil na každé otočenie pedálov.

Falzarego aj Valparola sú legendárne sedlá v Dolomitoch. A k tomu patria cyklistické príbehy. Falzarego preslávil súboj Coppi vs. Bartali počas Giro d’Italia 1946 – tu sa písala cyklistická legenda. Na trase z Pocolu ideš „Veľkou dolomitskou cestou“ so 16 zákrutami, tunelmi aj vojnovými bunkrami pod Lagazuoi. Každý kilometer trasy dýcha históriou, asfalt prišiel s masovým rozvojom cyklistiky po 60. rokoch.

Pocity boli zvláštne – kombinácia únavy a zároveň neskutočného nadšenia, že to človek zvláda spolu s tisíckami ďalších. Keď som sa blížil k vrcholu Falzarega a v diaľke počul povzbudzovanie fanúšikov, cítil som, ako sa únava mieša s eufóriou.

Premenlivé počasie ma vyčerpalo, ale zároveň mi dalo pocit, že Maratona je presne o tomto – o prekonávaní seba samého, nech už sú rozmary hôr akékoľvek.

Na vrchole som opäť zastavil na občerstvovačke, rýchlo doplnil energiu, tekutiny a pokračoval na vrchol Passo Valparola. Samozrejme, že dážď zhustol a prešiel do solídneho lejaku. Keďže som bol v nadmorskej výške okolo 2 100 m, tak už bol studený.

Našťastie z vrcholu Falzarega je na Valparolu len 1,2 km dlhý ťažký úsek s intenzívnym sklonom a celkovým prevýšením okolo 90 metrov.

Vrchol Passo Falzarego je kľúčovým miestom na trase Maratona dles Dolomites, kde sa spájajú dve hlavné trate – stredná a dlhá. Jazdci z dlhšej trasy prejdú cez Passo Giau a následne sa napoja na strednú trať práve na Falzaregu. Odtiaľ pokračujú spolu cez Passo Valparola, smerujúc ďalej do La Villa. Pre účastníkov je to moment, kedy sa stretávajú s ostatnými jazdcami, čo dodáva energiu v nezabudnuteľnej dolomitskej atmosfére.

Adrenalínový zjazd z Valparoly a legendárny Mür dl Giat

Zjazd z Valparoly do La Villa bol čistý adrenalín. Cesta bola mokrá, lejak šľahal z každej strany do tváre a ťažko som si udržiaval koncentráciu, keď sa mi ruky na brzdách začali šmýkať. Všade okolo mláky, v zákrutách pocit neistoty, či to zvládnu plášte. Našťastie ma moje nové Pirelli Zero Race RS podržali. Každý kilometer bol nekonečný – bolo to o úplnom sústredení, žiadna romantika, len čistý boj o bezpečný dojazd do údolia.

Mür dl Giat („Mačací múr“) je v rámci Maratona dles Dolomites špeciálny symbol – strmý, krátky kopec, ktorý bol pridaný na trasu až v posledných ročníkoch pre drámu pred cieľom. Atmosféra je tu legendárna, vo fan zóne pod vrcholom ťa povzbudzujú diváci, ktorí ti dodajú energiu zvládnuť 20% sklon v závere.

Keď som bol konečne v La Villa, vedel som, že Mür dl Giat čaká. Stena, ktorá vzbudzuje rešpekt. V lejaku to bola tortúra – krátky, extrémne strmý úsek, kde každé zošliapnutie pedálu bolelo dvakrát viac než zvyčajne.

Telo malo dosť, ale atmosféra bola elektrizujúca. Z davu divákov pod dáždnikmi išla energia, ktorá ma tlačila hore. Voda kvapkala zo všetkých strán, ale eufória bola silnejšia. Mokrý, unavený, ale šťastný som si na vrchole z chuti zanadával, ale vedel som, že už to mám takmer za sebou.

Medaila so srdcom Dolomitov: Symbol prekonanej výzvy

Cesta do cieľa v Corvare nie je dlhá, asi 6 km v miernom stúpaní, ale každý meter trval večnosť. Nohy už unavené, telo bolí do morku kostí, dážď tomu tiež nepridal. Ale ten moment, keď zabočíš vľavo na cieľovú rovinku v Corvare a vidíš cieľový oblúk, je neuveriteľný.

V pamäti sa mi premietajú všetky tie kopce, tie nekonečné stúpania a zjazdy. Prechádzam cieľom spokojný a hrdý, že som to dokázal. Eufóriu postupne nahrádza vyčerpanie, ale ja viem, že toto mi navždy zostane v pamäti. Ten pocit „víťazstva“ ničím nenahradíš.

Medaila Maratona dles Dolomites 2025 je jedinečným dielom, ktoré nesie hlboký príbeh a spojenie s nádhernou prírodou Dolomitov. Vyrába sa ručne z dosiek zo švajčiarskeho smrekového dreva hrubých 60 mm a obsahuje červený kamenný piesok zo Sas dla Crusc, čo je oblasť pri Sasso Santa Croce v Badia. Tento červený piesok sa najskôr drví a rozomelie na jemný prášok, ktorý sa potom jemne vkladá do dreva ako inkrustácia v logu LÜM, témou 38. ročníka. Každá medaila je originál, s gravírovaným logom Maratona dles Dolomites – Enel, nápisom „Finisher“ a dátumom, ktoré ju robia osobnou pamiatkou na epickú výzvu v Dolomitoch.

Zosadám z bicykla. Prvé kroky sú ťažké. Dostávam vytúženú medailu, ručne vyrobenú z dreva so symbolom Dolomitov, ako pamiatku na túto epickú výzvu. Presúvam sa ďalej, odovzdávam čip a dostávam čiapku s logom Maratona a témou tohto ročníka.

Následne prichádza občerstvenie – voda, ovocie, energetické tyčinky, ktoré pomáhajú doplniť silu. Keďže ma čaká ešte cesta naspäť na hotel, nezostávam na „pasta party“, ale prechádzam areálom, aby som vyrazil naspäť. Aj napriek únave, chladu a dažďu celou cestou naspäť cítim spokojnosť, že som zvládol jednu z najťažších cyklistických výziev sveta. Cestou zdravím jazdcov, ktorí ešte len smerujú do cieľa v Corvare. Dorazím na hotel. Najviac sa teším na dlhú a teplú sprchu. Zavolal som domov rodine, plný hrdosti, že som to dokázal.

Pozeral som na tú ručne vyrobenú medailu s kusom Dolomitov v sebe, a mal som pocit, že som zvládol nielen maratón, ale že som sa stal súčasťou niečoho veľkého, niečoho, čo si navždy uchovám v srdci. Večer ešte telefonicky spolu so Stanom rozoberáme celý deň.

Deň na zotavenie a posledné chvíle v Dolomitoch

V pondelok po Maratona som si doprial zaslúžený deň oddychu. Netrávil som ho na bicykli, skôr som si vychutnával pokojné ráno a nechal telo pomaly regenerovať po náročnom výkone. Popoludní som sa prešiel dedinkou, nakúpil suveníry a malé spomienky na tento nezabudnuteľný zážitok. Bolo fajn cítiť tú príjemnú atmosféru, ktorá stále vládla, aj keď preteky už skončili.

Okrem toho som si dal do poriadku „Gwendoline“. Spoľahlivá spoločníka, ktorá ma nesklamala, si zaslúžila starostlivosť. Vyčistil som ju, skontroloval brzdy a pripravil ju na cestu domov. Večer som si doprial dobrú večeru a naberal silu na odchod v utorok.

Na ceste za vlastným víťazstvom

Maratona dles Dolomites bola pre mňa výzva, akú som si nikdy predtým nedal. Každý kopec, každá zákruta a každý kilometer ma naučili veľa o sile, vytrvalosti a o tom, aký cieľ dokážeš dosiahnuť, keď do toho ideš naplno. Keď som prechádzal cieľovou rovinkou v Corvare, cítil som neskutočnú hrdosť a zároveň úľavu, že som to dokázal – a že som sa stal súčasťou niečoho zvláštneho.

Ak mi to zdravie a situácia dovolia, určite sa sem vrátim. Tento maratón nie je iba o bicykli alebo o pretekoch – je to o tom, ako nájdeš v sebe silu prekonať hranice a o tom, aké krásne môže byť, keď spojíš prírodu s výzvou. 

Ver, že aj ty máš na to, aby si zdolal svoju „vlastnú Maratonu“, či už na bicykli alebo mimo neho. Postav sa výzve čelom, zaži ten pocit eufórie ktorá prichádza po zdolaní niečoho veľkého. Tak sprav prvý krok, nech už je akokoľvek malý. Pretože práve ten ťa môže priviesť k nezabudnuteľným momentom a osobným víťazstvám.

(Zdroj fotografií: Maratona.it, Sportograf.com, ilMeteo.it, Freddy Paninschek, archív autora)